Medzi dôverou a rizikom, aká bezpečná je naša lekárska starostlivosť?

Nároky na náhradu škody v dôsledku chýb pri liečbe v Nemecku

Počet nahlásených chýb pri liečbe a nárokov na náhradu škody  

• Podľa „Správy expertných komisií a zmierovacích orgánov“ Spolkového lekárskeho zväzu bolo v roku 2022 podaných celkovo približne 10 200 žiadostí o posúdenie podozrení na chyby v liečbe.
• V približne 3 800 prípadoch bola potvrdená lekárska chyba. To zodpovedá približne 37 % preskúmaných prípadov. V približne 2 100 prípadoch viedla chyba k poškodeniu zdravia, čo zakladalo zodpovednosť lekára alebo nemocnice.

Najčastejšie oblasti chýb

Výška náhrady škody

• V priemere vyplácajú lekári a nemocnice v potvrdených prípadoch chýb v liečbe odškodné vo výške približne 50 000 až 100 000 eur. Táto suma sa však môže výrazne líšiť v závislosti od závažnosti škody.
• V závažných prípadoch, ktoré vedú k trvalým poškodeniam, invalidite alebo úmrtiu, môžu odškodné dosiahnuť výšku niekoľkých stotisíc až vyše jedného milióna eur.
• Podľa údajov Zväzu nemeckého poisťovníctva (GDV) dosiahli celkové vyplatené odškodné za chyby pri liečbe v roku 2022 približne 400 miliónov eur. Táto suma sa skladá z náhrady škody, odškodného za bolesť a utrpenie a dôchodkových platieb.

Poistné udalosti

• Lekári a kliniky sú spravidla poistení proti zodpovednosti za škodu, takže nároky na náhradu škody sú často kryté poisťovňami. Priemerný počet poistných udalostí súvisiacich s chybami pri liečbe sa pohybuje v rozmedzí približne 15 000 až 20 000 prípadov ročne.
• Obzvlášť nákladné sú prípady, v ktorých je potrebné uhradiť celoživotné následné náklady, napríklad pri nesprávnej liečbe vedúcej k trvalému postihnutiu.

Vývoj nárokov na náhradu škody v posledných rokoch

• V posledných rokoch zostal počet nahlásených chýb pri liečbe relatívne stabilný, avšak priemerné výšky odškodného stúpli. Dôvodom je to, že najmä závažné chyby sa lepšie zaznamenávajú a nároky na náhradu škody sú preto vyššie.

Aké sú najnovšie poznatky a vývoj v oblasti bezpečnosti pacientov?

V posledných rokoch sa téma bezpečnosti pacientov neustále rozvíjala vďaka rôznym výskumným prácam, štúdiám a projektom. Tu je niekoľko najnovších poznatkov a vývojových trendov v oblasti bezpečnosti pacientov:

Význam digitálnej transformácie

• Digitálna transformácia zdravotníctva zohráva čoraz väčšiu úlohu pri zlepšovaní bezpečnosti pacientov. Elektronické zdravotné záznamy (eGA), telemedicína a digitálne systémy hlásenia chýb umožňujú efektívnejšiu dokumentáciu, komunikáciu a prevenciu chýb.
• Štúdie ukazujú, že zavedenie elektronických liekových plánov môže znížiť riziko chýb pri podávaní liekov až o 60 %, keďže sa lepšie rozpoznávajú interakcie a predchádza sa chybám v dávkovaní.

Zlepšenie komunikácie a tímovej spolupráce

• Jednou z najčastejších príčin chýb v liečbe sú komunikačné problémy medzi zdravotníckym personálom. Najnovšie štúdie zdôrazňujú dôležitosť štandardizovaných protokolov odovzdávania informácií a pravidelných školení v oblasti komunikácie s cieľom predchádzať nedorozumeniam a strate informácií.
• „SBAR“ (Situation, Background, Assessment, Recommendation) je komunikačný model, ktorý sa v súčasnosti používa v mnohých zariadeniach na jasné a štruktúrované odovzdávanie informácií.

Zapojenie pacientov a kultúra bezpečnosti

• Stále viac dôkazov nasvedčuje tomu, že zapojenie pacientov do liečebného procesu zvyšuje bezpečnosť. Pacienti, ktorí aktívne kladú otázky a podieľajú sa na rozhodovacích procesoch, prispievajú k odhaľovaniu a predchádzaniu chýb.
• Zdravotnícke organizácie, ktoré udržiavajú otvorenú kultúru chýb, v ktorej je možné hlásiť chyby a takmer chyby bez strachu z trestu, majú výrazne nižšiu mieru chýb. Toto zistenie viedlo k tomu, že čoraz viac zariadení zavádza systém „CIRS“ (Critical Incident Reporting System – systém hlásenia kritických incidentov).

Umelá inteligencia (UI) a analýza údajov

• Umelá inteligencia (AI) sa čoraz častejšie využíva na včasné rozpoznávanie rizík. Systémy založené na AI môžu napríklad v reálnom čase monitorovať vitálne funkcie pacientov a včas upozorniť na anomálie, čo pomáha personálu pri rozhodovaní.
• Analýzy založené na AI umožňujú vyhodnocovať veľké množstvá údajov o pacientoch a identifikovať tak potenciálne rizikové faktory vedúce k chybám v liečbe.

Nozokomiálne infekcie

• Najnovšie štúdie ukazujú, že infekcie, ktoré sa vyskytujú v nemocniciach (nozokomiálne infekcie), stále predstavujú závažný bezpečnostný problém. Nové stratégie, ako je intenzívnejšie používanie dezinfekcie rúk, zavádzanie prísnych hygienických protokolov a využívanie UV dezinfekčných technológií, však viedli k merateľnému zníženiu výskytu týchto infekcií. Dôležitými prostriedkami na prevenciu možných nozokomiálnych infekcií sú osobné ochranné prostriedky a dezinfekčné prostriedky pre personál v zdravotníckych zariadeniach.

Na ktoré zariadenia sa tieto poznatky vzťahujú?

Vyššie uvedené poznatky týkajúce sa zlepšenia bezpečnosti pacientov platia pre širokú škálu zdravotníckych zariadení:

Nemocnice: Nemocnice sú obzvlášť náchylné na riziká ohrozujúce bezpečnosť pacientov, keďže sa tu vykonávajú komplexné lekárske zákroky a spolupracuje mnoho rôznych oddelení. Používanie kontrolných zoznamov, digitálnych systémov dokumentácie a systémov hlásenia chýb je tu obzvlášť dôležité.

Lekárske ambulancie a ambulantné zariadenia: Aj v ambulantných zariadeniach existujú riziká chýb v liečbe. Tu zohráva veľkú úlohu presná dokumentácia anamnézy pacienta, komunikácia medzi rôznymi lekármi a bezpečné predpisovanie liekov. V tejto oblasti sa tiež čoraz častejšie zavádzajú systémy hlásenia chýb.

Zariadenia opatrovateľskej starostlivosti: V domovoch dôchodcov a zariadeniach asistovaného bývania sú častými bezpečnostnými problémami chyby pri podávaní liekov a pády. K zlepšeniu bezpečnosti prispievajú digitálne plány podávania liekov, školenia ošetrovateľského personálu a opatrenia na prevenciu pádov.

Rehabilitačné zariadenia: V rehabilitačných centrách, kde sa o pacientov často stará dlhodobo, sú pre bezpečnosť pacientov kľúčové presná dokumentácia a nepretržité monitorovanie rehabilitačného procesu.

Lekárne: Aj lekárne prispievajú k bezpečnosti pacientov tým, že kontrolujú interakcie liekov a radia pacientom ohľadom správneho užívania. Digitálne systémy pomáhajú predchádzať chybám pri výdaji liekov.

Telemedicínske služby: Vzhľadom na rastúce využívanie telemedicíny je potrebné dodržiavať štandardy bezpečnosti pacientov aj v tejto oblasti. Rozhodujúce sú dôvernosť údajov o pacientoch, presné diagnózy na základe digitálnych údajov a jasná komunikácia s pacientmi.

Aké opatrenia sa v súčasnosti prijímajú?

Podrobnejší popis systémov hlásenia chýb

Systémy hlásenia chýb sú kľúčovými nástrojmi na zaznamenávanie a analýzu chýb v liečbe a takmer chýb. Tieto systémy majú povzbudiť zdravotnícky personál, aby anonymne hlásil chyby alebo takmer chyby (situácie, ktoré takmer viedli k ujme) bez obáv zo sankcií alebo negatívnych dôsledkov. Cieľom je poučiť sa z týchto prípadov a zavádzať systematické zlepšenia.

• Príklady systémov hlásenia chýb:
  • CIRS (Critical Incident Reporting System): Jedným z najznámejších systémov hlásenia chýb v Nemecku je „CIRS – Critical Incident Reporting System“. Používa sa v mnohých nemocniciach a umožňuje personálu hlásiť kritické udalosti, ktoré sa vyhodnocujú anonymne. Získané poznatky sa využívajú na identifikáciu bezpečnostných medzier a vývoj preventívnych opatrení.
  • PaSIS (informačný systém pre bezpečnosť pacientov): Tento systém je celonemeckou službou, ktorú môžu využívať ambulantné aj lôžkové zdravotnícke zariadenia. Umožňuje medziodvetvové hlásenie takmer chýb a kritických udalostí, čím sa môžu vytvárať aj medziodvetvové procesy učenia.

Školenia v oblasti bezpečnosti pacientov 

Pravidelné školenia sú dôležitým prvkom na zvýšenie povedomia a kompetencií zdravotníckeho personálu v oblasti bezpečnosti pacientov. Tieto školenia pomáhajú zmeniť kultúru prístupu k chybám, včas rozpoznať riziká a primerane konať.

• Obsah školení:
  • Simulačné školenia: Pomocou realistických simulácií sa precvičujú typické rizikové situácie. Zdravotnícky personál sa v bezpečnom prostredí učí, ako zvládnuť potenciálne nebezpečné situácie, napr. núdzové situácie alebo používanie nových technológií.
  • Školenia v oblasti komunikácie: Komunikačné chyby sú jednou z najčastejších príčin chýb v liečbe. Školenia zamerané na komunikáciu pomáhajú zdravotníckemu personálu jasne a presne odovzdávať informácie, najmä pri prechode pacientov z jedného oddelenia na druhé.
  • Bezpečnostné povedomie a kultúra zvládania chýb: V rámci školení sa zdôrazňuje, aké dôležité je hlásiť chyby a učiť sa z nich, namiesto toho, aby sa zamlčovali.

Kontrolné zoznamy a štandardizované pracovné postupy

Kontrolné zoznamy a štandardizované pracovné postupy sú účinnými nástrojmi na zníženie počtu ľudských chýb. Zabezpečujú, že sa v rámci liečebného procesu dodržia všetky potrebné kroky, a minimalizujú riziko prehliadnutia dôležitých aspektov.

• Príklady kontrolných zoznamov:
  • Bezpečnostný kontrolný zoznam WHO pre operácie: Tento kontrolný zoznam obsahuje viacero častí, ktoré je potrebné vybaviť pred operáciou, počas nej a po nej. Patrí sem napríklad overenie totožnosti pacienta, miesta operácie a dostupnosti nástrojov.
  • Kontrolné zoznamy liekov: Tieto kontrolné zoznamy pomáhajú overiť správne dávkovanie liekov, čas a spôsob podania, ako aj potenciálne interakcie.
• Štandardizované pracovné postupy: Ide o stanovené postupy, ktoré musia dodržiavať všetci zamestnanci. Príkladmi sú protokoly na zaobchádzanie s vysoko rizikovými liekmi alebo stanovené postupy na identifikáciu pacientov.

Moderné technológie, ako napríklad elektronická zdravotná dokumentácia (eGA)

Elektronická zdravotná dokumentácia (eGA) je digitálny systém, ktorý centrálne ukladá a sprístupňuje všetky dôležité zdravotné informácie o pacientovi. Ponúka mnoho výhod z hľadiska bezpečnosti pacientov:

• Funkcie elektronickej zdravotnej dokumentácie:
  • Centrálny prístup k údajom o pacientovi: Lekári a ošetrovateľský personál majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek prístup k dôležitým informáciám, ako sú diagnózy, liekové plány, alergie a predchádzajúce liečby. Tým sa znižuje riziko nesprávnych diagnóz a chýb pri podávaní liekov.
  • Plány liečby: eGA umožňuje nahliadnuť do aktuálnych plánov liečby a rozpoznať potenciálne interakcie, čo je dôležité najmä u pacientov, ktorí užívajú viacero liekov.
  • Funkcie pripomienok: Pacienti sú informovaní o termínoch preventívnych vyšetrení, očkovaní alebo lekárskych vyšetrení, čo prispieva k lepšej prevencii a liečbe ochorení.
  • Bezpečnostné výstrahy: V prípade kontraindikácií, alergií alebo potenciálnych chýb v liečbe sa môžu generovať automatické varovania, ktoré upozornia zdravotnícky personál na možné riziká.

Projekty zamerané na zlepšenie bezpečnosti pacientov

• Aliancia pre bezpečnosť pacientov (APS): APS sa na národnej úrovni zasadzuje za zlepšenie bezpečnosti pacientov a vypracúva usmernenia, odporúčania a školiace materiály pre zdravotnícky personál. Okrem toho APS organizuje každoročnú súťaž „Nemecká cena za bezpečnosť pacientov“, v rámci ktorej sú oceňované inovatívne projekty.

• „Bezpečnejšia operačná sála“ – projekt zameraný na bezpečnosť operácií: Cieľom tohto projektu je zvýšiť bezpečnosť počas operácií zavedením štandardizovaných kontrolných zoznamov a pracovných postupov. Projekt „Bezpečnejšia operačná sála“ prispel k zníženiu počtu komplikácií počas operácií.

• „Spoločne za väčšiu bezpečnosť“: Projekt, ktorý povzbudzuje pacientov, ich blízkych a zdravotnícky personál k spolupráci a spoločnému zabezpečeniu väčšej bezpečnosti v zdravotníctve. Súčasťou projektu sú informačné podujatia, brožúry a online platformy, ktoré informujú pacientov o ich právach a možnostiach.

Čo môže urobiť jednotlivý pacient?

Pacienti a ich príbuzní tiež zohrávajú dôležitú úlohu v oblasti bezpečnosti pacientov. Tu je niekoľko spôsobov, ako k tomu môžu prispieť:

• Aktívne sa zapájať: Pacienti by sa mali aktívne podieľať na procese svojej liečby, klásť otázky a uistiť sa, že chápu všetky dôležité informácie o diagnózach, liečbe a liekoch.
• Vedenie zoznamu liekov: Je užitočné viesť aktuálny zoznam všetkých liekov vrátane dávkovania a času užívania a priniesť si ho so sebou na každú návštevu u lekára.
• Príprava na návštevy u lekára: Pacienti by sa mali na návštevy u lekára pripraviť tak, že si so sebou prinesú všetky dôležité dokumenty, otázky a informácie o aktuálnych ťažkostiach alebo predchádzajúcej liečbe.
• Kladenie otázok týkajúcich sa bezpečnosti: Pacienti by sa nemali hanbiť opýtať sa zdravotníckeho personálu, či bola napríklad overená ich totožnosť alebo či sa dodržiavajú hygienické opatrenia.

Bezpečnosť pacientov znamená viac než len čísla a štatistiky – predstavuje dôveru, ktorú vkladáme do rúk našich lekárov, ošetrovateľského personálu a celého zdravotníckeho systému. Ide o ľudí, ktorí vo svojich najzraniteľnejších okamihoch dúfajú, že sa o nich postaráme čo najlepšie. Každá chyba môže navždy zmeniť život, ale každý pokrok, každý úprimný rozhovor a každé stretnutie, z ktorého sa poučíme, má potenciál chrániť životy.

Ak skutočne chceme zlepšiť bezpečnosť pacientov, musíme spoločne prevziať zodpovednosť, preukázať empatiu a vytvoriť kultúru, v ktorej sú v centre otvorenosť a dôvera. Je to cesta, ktorá si vyžaduje odvahu a angažovanosť, ale zároveň prináša nádej a šancu stať sa silnejšími a lepšími vďaka chybám. Veď v konečnom dôsledku ide o to, aby každý človek vo svojej najťažšej chvíli mohol dôverovať tomu, že bude ošetrený bezpečne – a práve to je podstatou ľudskosti v zdravotníctve.